Porozumenie vzdelávaciemu priestoru

Najprv predvedieme deskriptívny model vzťahov medzi študentmi, vzdelávacie priestory, v ktorých pracujú a použité digitálne technológie. Identifikujeme štyri kľúčové priestory (osobný vzdelávací priestor, vyučovací priestor, školský priestor a životný priestor), ktoré majú dopad na vzdelávaciu skúsenosť študentov. Tieto priestory nie sú v súčasnosti správne pochopené a výsledkom je, že množstvo neformálneho a formálneho učiva u detí nie je dobre prijatého a vstrebaného.

Následne testujeme správnosť tohto modelu s využitím svedectiev niekoľkých národných výskumných projektov, z ktorých všetky využívali zmiešanú metódu zbierania kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov prostredníctvom cieľových skupín, rozhovorov, prieskumov a série údajov o výkonnosti študentov. Údaje, ktoré používame, sme získali zo záznamov o prípadových štúdiách a obsahujú aj pozorovania z tried spolu s priamymi komentármi učiteľov, manažérov a študentov. Implikácie týchto údajov a tento model zvažujeme pri porozumení, ako môžu byť digitálne technológie efektívne využité vo vzdelávaní.

V tradičnom vzdelávacom modeli mala dizajn vzdelávacieho prostredia pod kontrolou najmä vzdelávacia inštitúcia a učiteľ. Fyzický vzhľad personalizovaného vzdelávacieho prostredia môžu učitelia a inštitúcie ešte stále ovplyvniť, ale dizajn tohto priestoru a využitie technológií majú pod kontrolou študenti. Na vytvorenie efektívneho vzdelávanie je nevyhnutné porozumieť rôznym priestorom v personalizácii vzdelávania a odpovedať odpovedať na postrehy a správania študentov.